Váh - rieka, ktorá spája...

Meno rieky Váh pochádza z latinského "vagus" - túlavý, blúdiaci. Pôvodom názvu sa zaoberali mnohí jazykovedci a historici. Niektorí ho dávali do súvislosti so Slovanmi, iní s Keltami či Germánmi. Od 11, storočia nachádzame pomenovanie rieky v písomných prameňoch v rozličných podobách : Wag, Wacha, Wachs, Waag, Waagh, Vaga, Vaha. Jedna z povestí hovorí, že všetky rieky sveta mali stanovený presný smer toku. Len Váhu predurčili :"Teč si. kade chceš."
Váh je najvýznamnejšia a najdlhšia rieka na Slovensku. Vzniká v tatranskej oblasti sútokom Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení vo Vysokých tatrách v kotli Zeleného plesa, na juhovýchonej strane Kriváňa vo výške 2026 m.n.m. Čierny Váh pramení v Nízkych Tatrách v severnom kotli Kráľovej hole vo výške 1097 m.n.m. Váh na svojej 403 Km dlhej ceste prekonáva výškový rozdiel vyše 900 m. Svoju cestu končí v podunajskej nížine, kde sa pri Komárne vlieva do Dunaja.

Osídlenie v okolí Váhu

Treťohory : Nálezy z bagroviska na dolnom toku Váhu dokazujú prítomnosť rozličných cicavcov, ktoré spájajú okolie rieky, hľadajú potravu a napájadlá.

Štvrťohory : Váh vytvára terasovité nánosy štrkopiesku, ktoré postupne pokrývajú sprašové náveje.

40 000 rokov p.n.l. : Paleolitický lovci žijú v Moravanoch nad Váhom, Ratnovciach, Modrovke, Ivanovciach a na daľších miestach. Považím a dolinou Kysuce cez Jablunkovský priesmyk tiahnu mamuty na Moravu.

6.tisícročie p.n.l. : Strednú Európu osídľujú skupiny obyvateľov z Balkánu. Na Považí si neolitický ľudia stavajú príbytky s kolovou konštrukciou, omazané hlinou, ľudia mladšej doby kamennej chovajú dobytok, vypaľujú keramiku. Váh stále plní svoju komunikačnú funkciu, prechádzajú popri ňom nové a nové skupiny obyvateľov na severozápadné Slovensko a odtiaľ karpatskými priesmykmi na Moravu.

Stredná doba bronzová : Váh sa stáva hraničnou riekou medzi ľudom stredodunajskej mohylovej kultúry na západe a ľudom karpatskej mohylovej kultúry na východe. Na považí vzniká tzv. velatická kultúra, jej východnú hranicu tvorí Váh.

Mladšia doba bronzová : Na stredné Považie preniká z územia Poľska ľud lužickej kultúry : Moravany nad Váhom, Ratnovce, Hubina, okolie Žiliny.

Železná doba : Ľud tejto doby preniká z juhu proti prúdu rieky : Sereď, Trnovec nad Váhom. V severnejších oblastiach Slovenska si udržiava svoje bydliská pôvodný ľud lužickej kultúry, vzniká tzv. púchovská kultúra - najhustejšie osídlenie vzniká medzi Trenčínom a Liptovským Mikulášom.

Rímska doba : Považím vedie vetva Jantárovej cesty - podľa mapy Klaudia Ptolemaia sa napájala na Vláru, alebo Považie, a potom cez Jablunkovský priesmyk smerom na Moravskú bránu. Jedinečným dokladom pobytu rímskych vojsk na Považí je nápis na skale pod Trenčianskym hradom, ktorý hovorí, že v roku 179 n.l. tu v zimných mesiacoch pobudlo 855 vojakov 2.rímskej légie pod vedením Valeria Maximiliana.

5.-6. storočie : Z pravlasti medzi Vislou a Dneperom prichádzajú cez Moravskú bránu a pozdĺž Váhu na juh Slovania.

8.-10. storočie : Nálezy dokazujú osídlenie v Žiline, Maduniciach, Ratnovciach, Šali a v Ducovom - Kostolci.

10. storočie : Podunajskí Slovania začínajú používať na mletie obilia plávajúci vodný mlyn.

11. storočie : Rozširuje sa rybárstvo, spočiatku ako výsadné právo cirkvi a vrchnosti.

13. storočie : Obyvatelia začínajú používať Váh na plavenie dreva, pravdepodobne aj na ryžovanie zlata, lúky na miestach zátop a močarísk meliorujú kopaním umelých odvodňovacích kanálov.

14. storočie : Považie sa stáva poeračným priestorom matúša Čáka Trenčianskeho.

15. storočie : Pltníctvo je už vysoko organizovanou činnosťou.

16. storočie : Začiatok stavby nádrží s drevennými haťami, ktoré slúžili na zachytávanie jarných prívalov a splavovanie dreva.

18. storočie : Vznikajú prvé významnejšie zemné priehrady so stavidlami.

19. storočie : Váh sa využíva na plavbu s cieľom spoznať považskú krajinu.

Rok 1847 : Dolu Váhom sa plavia Slovenskí intelektuáli, aby sa dostali na zjazd spolku Tatrín v Čachticiach.

2.pol. 19. storočia : Začína sa výstavba hrádzí na dolnom Váhu a na Dunaji. Rozvodnený Váh býval ničivým živlom - pripravil o život stovky ľudí, zobral im domy, majetok, statok, úrodu.

Písomne sú doložené veľké povodne v rokoch : 1602, 1625, 1652, 1662, 1683, 1710, 1714, 1736, 1744, 1889, 1903, 1958, 1960.