Pramene na Slovensku
Minerálne pramene na Slovensku
Slovensko je na výskyt minerálnych a termálnych vôd neobyčajne bohaté.
Na Slovensku poznáme takmer 1500 minerálnych prameňov. Majú veľký zdravotnícky, hospodársky a spoločenský význam. Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedené roztoky rozličných solí.
Na našom území sa nachádzajú všetky známe typy minerálnych vôd okrem rádioaktívnych, niektoré aj vo veľkých koncentráciach.
Minerálne vody v širšom zmysle chápeme ako vody ,ktoré sa od obyčajných vôd odlišujú svojim chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. O prírodnej minerálnej vode hovoríme vtedy, keď 1 liter obsahuje aspoň 1 gram tuhých rozpustených látok, ak je ich menej, je to prírodná stolová voda.
| Minerálne vody delíme na: |
-prírodné minerálne vody
-prírodné liečivé/kúpeľné/ vody
-prírodné minerálne vody stolové
-prírodné minerálne vody sú vody v prírodných prameňoch i v umelých záchytných objektoch, ktoré
majú v mieste výveru obsah rozpustených pevných látok viac ako 1000mg/l rozpusteného CO2.
-prírodné liečivé vody sú vody, ktoré vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú
vedecky dokázané blahodárne účinky na ľudské zdravie, takže ich možno využívať na liečebné účely.
-prírodné minerálne vody stolové sú vody, ktoré svojim chemickým zložením, fyzikálnymi a chuťovými vlastnosťami sú vhodné ako diabetické osviežujúce nápoje. Obsah rozpusteného kysličníka uhličitého je vyšší ako 1000mg/l a obsah rozpustených pevných látok nižší ako 5000mg/l.
Ďalej minerálne a liečivé vody rozdeľujeme a hodnotíme tiež podľa:
--obsah rozpustených plynov- uhličité, sírne
--obsahu rozpustených pevných látok /celkovej mineralizácie/ : obyčajné, slabo mineralizované,
stredne mineralizované a silne mineralizované.
--hlavných iónových zložiek – sírne, jódové, brómové, železnaté a so zvýšeným obsahom prvkov:
Li, Sr, Ba, Mn, F, H2SiO3, HBO2
--biologicky a farmakologicky významných zložiek
--aktuálne reakcie: veľmi kyslé, veľmi alkalické
--rádioaktivity- radónové
Podľa chemického zloženia vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov
najmä fluór, chlór, bróm, jód.
Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody:
Sodné, horečnaté, vápenaté a s iným katiónom.
Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody:
Hydro-uhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a vody s inými aniónmi.
Ak minerálna voda alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoň 1 gram rozpusteného kysličníka uhličitého, je to kyselka (medokýš),ak obsahuje v1 litri 1 miligram sírovodíka, je to sírna voda.
Veľká časť našich prírodných minerálnych prameňov sú kyselky s obsahom kysličníka uhličitého.
Ten sa však k minerálnej vode môže pridať aj umelo (karbonizovaná voda).Ak má prírodná voda liečivé účinky, je to liečivá voda.
Liečivé vody delíme na:
Sírne, jódové, železnaté, so zvýšeným obsahom arzénu, a so zvýšeným obsahom jednotlivých iónov.
Podľa celkovej mineralizácie sa delia na:
Jednoduché(1g/1), slabo mineralizované (1g/1-5 1), stredne mineralizované (5-15g/1), silne mineralizované (nad 15g/1).
Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25ºC označujú ako termálne a podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické.
Izotonické vody sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie resorbujú, hypertonické viažu na seba v tenkom čreve tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku činosť čriev, v čreve resorbujú a zároveň zahusťujú, tento podnet sa vyrovnáva zvýšenou diurézou- zvýšeným vylučovaním moču.
Liečivé vody teplejšie ako 25ºC pôsobia pri pití diureticky, preto sú vhodné pri akútnich zápaloch dolných močových ciest, pri obličkových kameňoch.
Jednoduché kyselky pôsobia diureticky, dráždia sekréciu žalúdočnej šťavy, využívajú sa pri nechutenstve a močových kameňoch.
Zemité vody znižujú spazmus hladkého svalstva tráviacich a močovích ciest, majú diuretický účinok a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej využívajú sa pri zápalových zmenách močových ciest, chronických zápaloch obličkovej panvičky, pri hypertrofii prostaty , žalúdočných a črevných ochoreniach, spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny.
Alkalické vody neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku, spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom, čo predurčuje ich použitie pri cukrovke. Vhodné sú aj pri chorobách dýchacích ciest s produkciou vazkého hlienu, zápaloch močového mechúra, dny, žlčových kameňoch , chronickom zápale žlčových ciest.
Soľné vody zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny preháňací účinok, preto sú vhodné pri hypacitíde, chronickej zápch, nechutenstve.
Jódové vody zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí, využívajú sa pri chorobách dýchacích ciest spojených s produkciou vazkého hlienu- uľahčujú jeho vykašliavanie.
Síranové alebo sulfátové vyvolávajú zvýšené vyprázdňovanie žlčníka, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem apôsobia na peristaltiku čriev, vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu, pri zápche a dne.
Salinické vody rozpúšťajú v dýchacích cestách a v žalúdku hlien a stimulujú vonkajšiu sekréciu pankreasu.
Pitný režim
Minerálne vody sú významným zdrojom príjmu vody aj pre zdravých ľudí v rámci pitného režimu, dôležitého pre zdravú životosprávu. Priemerná denná spotreba vody je asi 35gramov na 1 kilogram hmotnosti. Jednou z foriem príjmu je pitie minerálne, respektíve stolovej vody.
Desatoro zdravého pitného režimu
1.Vypiť denne 2-3 litre tekutín
2.Ráno nalačno vypiť pohár vody alebo bylinkového čaju
3.Vodu treba piť po dúškoch i počas dňa, medzi 9.-14. hodinou piť najväčšie množstvo tekutín
4.Nezapíjať jedlo vodou, piť minimálne 20 minút až 1 hodinu po jedle
5.Prevárať, alebo aspoň nechať vodu odstáť
6.Na miesto malinoviek a limonád piť vodu alebo bylinkové čaje, najosviežujúcejším nápojom je dobrá pramenistá voda, ktorú možno prichutiť pár kvapkami pomaranča, citrónu alebo grapefruitu s troškou medu
7.Nepiť vodu z chladničky a nepridávať ľad do nápojov( zhoršuje trávenie)
8.Horúce nápoje zhoršujú trávenie a zahlieňujú organizmus
9.Teplota nápoja by sa mala približne zhodovať s izbovou teplotou
10.Nebáť sa studenej vody pri osobnej hygiene- zmýva negatívnu energiu.
Proces vzniku minerálnych vôd
Minerálne vody sa zúčastňujú na chemických reakciách v spojení s prostredím , ktorým prechádzajú a kvalitatívne sa menia na iný druh vôd. Genézu minerálnych vôd charakterizujú zložité biochemické procesy.
Zrážková voda sa sem dostáva mračnami a vodnými parami.
Už v atmosfére sa začínajú prvé chemické premeny a obohacovanie vody o druhotné chemické zložky najmä plyny. Len malá časť infiltruje do zemskej kôry. Voda , ktorá vsiakne do hornín vyplní póry, pukliny a trhliny sa nazýva vadózna voda. Vadózna voda sa teda už pri kontakte s atmosférou a pri prechode cez pôdny kryt obohacuje o rôzne minerálne látky. Množstvo a druh minerálnych látok závisí od chemického zloženia hornín , od schopnosti vody rozpúšťať horniny a viazať na seba ich zložky a od schopnosti hornín chemické látky uvoľňovať. Dôležité sú však aj hĺbka, teplota vody, dynamické a horninové tlaky, hydraulika prostredia. Poznáme aj minerálne vody morského pôvodu a vody naftového typu.
Teplota minerálnych vôd
Teplota minerálnych vôd závisí od podielu z tepla chemických reakcií a od horúcich juvenilných plynov, ktoré prichádzajú z veľkých hĺbok, čo sú ale hodnoty zanedbateľné.Určité množstvo tepla vzniká trením tečúcej vody v puklinovom prostredí a rozpadom rádioaktívnych častíc. Hlavným, zdrojom teplej energie podzemných vôd je teplota horninového prostredia, ktorá vychádza zo zemského jadra. Teplota sa zo zemského jadra šíri do horninového prostredia formou zemského tepelného toku. Z poznatkov, že s hĺbkou pribúda teplota, bol odvodený tzv.geotermálny stupeň, ktorý hovorí, že na každých 30 až 35 metrov stúpa teplota o 1°C. Každá hornina má však iné vodivosti, z čoho vyplýva, že geotermálny stupeň sa neriadi len hĺbkou, ale i zložením geologického prostredia.
Granodiorit-hlbinná hornina na prechode medzi žulou a kremným dioritom, v ktorej prevláda plagioklas nad draselným živcom.
Plagioklas- horninovotvorný nerast, zmes sodno-vápenatých živcov.
Diorit- tmavozelená hlbinná vyvretá hornina, obsahujúca ako podstatnú zložku plagioklas, biotit, amfibol a pyroxén.
Minerálne pramene!
Kedy sa začala písať história týchto kvalitných minerálnych vôd?
Stolové vody Salvator, Baldovská a liečivá minerálna voda Cígeľka. Tieto vody boli známe už v 16. storočí. Plniť sa začali koncom 18. storočia. Liečivá minerálna voda Cígeľka má vysoký obsah minerálnych látok. Kde všade sa vyzrážajú minerálne vody?
Vyvážame iba minerálne stolové vody. Minerálnu vodu Salvator vyvážame do Izraela a USA. Baldovskú minerálnu vodu vyvážame do USA a Kanady. Stredné Považie je oddávna známe výskytom prameňom minerálnych vôd. Na úpätí južných svahov Strážovských vrchov, medzi Trenčínom a Bánovcami leží obec s veľkým sústredením prameňov uhličitej vody-Trenčianske Mitice.
Hoci ľudia poznali a určite využívali tieto pramene od nepamäti, do vedomia verejnosti sa dostali až v polovici 18. storočia.
Vyvážené zloženie minerálov, priaznivé pre ľudský organizmus a chuťové vlastnosti radia Mitickú medzi špičkové minerálne vody.
- Pomáha k optimálnemu doplneniu dennej potreby horčíka a vápnika.
- Slúži k prevencii osteroporózy, ktorá sa stáva závažným zdravotným problémom.
- Priaznivý pomer vápnika a horčíka nezvyšuje riziko tvorby kalciových a močových kameňov ani pri dlhom užívaní.
- Má priaznivý účinok pri poruchách zažívacieho traktu. Pri chronických zápaloch dýchacích a močových ciest a pri alergických ochoreniach.
- Nižšia mineralizácia a nízky obsah sodíka dovoľuje jej užívanie i spotrebiteľmi kardiovaskulárnymi ochoreniami.
- Obsah rozpusteného kysličníka uhličitého má stimulačný účinok na sekréciu žalúdočnej šťavy, nedráždi dýchacie cesty a celkovo pôsobí osviežujúco.
- Je ideálny nápoj pre všetky vekové kategórie
- Úprava vody ozónom zaručuje vysokú úroveň mikrobiologickej čistoty
Termálne pramene!
Na južnom okraji obce Liptovský Ján sa na travertínových návršiach nachádza žriedelná oblasť termálnych a minerálnych prameňov. Patria k studeným až veľmi nízko termálnym vodám, veľmi slabo až silno uhličitým, dusíkatým slabo mineralizovaným sírovodíkovým vodám. Obyvatelia obce nazývajú už od pradávna studenšie pramene mädokýšmi a teplé teplicou. V Liptove sa v 16. storočí používali iba teplé pramene v Liptovskom Jáne. V minulosti sa tu nachádzalo 14 prameňov. Ako liečivé boli známe už v 14. storočí. Jánske pramene sú vhodné na liečenie porúch látkovej výmeny, reumatických, ženských, žalúdočných a črevných chorôb, ochorenia žlčníka a pečene, krvného tlaku, fosfatúrie, alergických ochorení a stavov tromboflebitídach a obrnách.Táto voda blahodárne pôsobí pri bolestiach kĺbov. Po pravidelných kúpeľoch prichádza úľava aj dobrý spánok.Domorodci si touto vodou dávno predtým liečili reumu, tiež ju radi pili, lebo po nej dobre trávilo. Hojne si tiež liečili kožné nemoci, najmä svrab.









