Považský Inovec

Považský Inovec je geomorfologický celok na západnom Slovensku. Jadrové pohorie zabiehajúce do Podunajskej nížiny patrí doFatransko-tatranskej oblasti. Pri jeho dĺžke 48 km a premenlivej šírke 15 až 25 km zaberá rozlohu 600 km². Najvyšším bodom členitej vrchoviny je vrch Inovec (1 042 m n.m.). Má zložitú geologickú stavbu. Je bohatý na pramene minerálnych vôd, bez väčšíchtokov. Klimaticky patrí do mierne teplej oblasti. Stretávajú sa tu teplomilné a horské druhy rastlín. Druhovo rozmanité zastúpenieživočíchov. Ľudské osídlenie od staršej kamennej doby.Možnosť turistické využitia.

Považský Inovec sa nachádza na západnom Slovensku a patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Je 48 km dlhý s premenlivou šírkou 15 až 25 km. Pohorie je najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi. Smerom na juh pozvoľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje.
V pohorí pramenia iba malé toky odvodňujúce jeho západnú časť do Váhu a východnú do Nitry. Najmä v severnej časti je pomerne vysoký výskyt prameňov minerálnej vody - takzvané kyselky. Medzi najdôležitejšie pramene patria termy vyvierajúce cez tektonické zlomy v Piešťanoch, v oblasti Kúpeľného ostrova. Ide o vzácny druh liečivej vody dosahujúcej teploty až 60 °C.
Živočíchy sa tu vyskytujú v hojnom množstve. Od zástupcov hmyzu (fuzáče, roháče, rôzne motýle) cez obojživelníky (salamandra škvrnitá, skokany), plazy (slepúch, jašterice, vretenica),vtáky (z dravcov ojedinele orol kráľovský a sokol rároh, myšiaky, jastraby, zo spevavcov sýkorky, žltochvosty, ďatle a množstvo iných). Z cicavcov ide hlavne o poľovnú zver (jeleň, srnec, diviak, muflón a daniel). Dravce zastupuje líška, mačka divá, vzácne rys.