O vode

Voda na začiatku a konci, voda na kolesách mlynov

voda drevená a chlebová, voda čo niesla naše plte

voda čo nás rozdelovala a spájala, voda čo nás hnala za more

voda ako krv a voda, voda ako múdrosť, príslovie a porekadlo

voda ako vystupovanie na oblaky, ako večný odchod a návrat...

Voda ako tvár zrušená našim dychom,

lebo voda je kvapka aj rieka do ktorej, dvakrát nevstúpiš

od žriedla k oceánu, od narodenia až po smrť

vari práve pre toto podobenstvo vodu obdivujeme a zároveň sa jej desíme.

Ako náhlej myšlienke na zánik, ako tajomného kolesenia v hlbokej studni

Oheň sme ovládli a skrotili, no vodu sme si stále ešte nepodmanili

nad nami vládne nevyspytatelný boh snehov a dažďa.

Pravdaže vody nás nielen desia ale, aj tešia.

Pôvabné letné vody v hlbinách i pod hladinou,

teplé a ihravé v tŕstí a vo vážkach, v bocianoch a kačičkách,

v rybách a korytnačkách, leknách a kosatcoch, v rozprávkach a vodníkoch,

vílach a vodných pannách .

Kedysi sme si lámali hlavy nad tým, kde majú rieky pramene,

teraz už vieme že všetky rieky pramenia v našom detstve.