Hrad Bana

Nad Pieštanmi stál kedysi hrad.

Volal sa Bana. Na tom hrade býval kedysi brat so sestrou. Matka im zomrela, otec zahynul pri rytierskom súboji. Do ich priazne sa teda votrela opatrovníčka. No bola to zlá ženská, bohyňa, čo iným škodila.

Raz sa nahnevala na mladého a vyslovila kliatbu: Nech si ako vták s krásnym perím, ale tvoj hlas bude nepríjemný pre každého. Zaškriekal žalostne premenený šlachtic - páv, spustil sa z hradieb hradu, ale s takým dlhým chvostom nevedel lietať, neštastne dosadol na zem a zlomil si nohu.

Blúdil krajom, až narazil na močaristé lúky, ktorých bahno a voda mu prinášala úlavu a chladila pálavu v zlomenej nôžke. Sestrička dlho márne hladala bračeka. A nemohla vystáť neznesitelný škrek páva, nevedela, že je to on.

Až raz večer zbadala ako páv vychádza z močarísk a mení sa na jej krivkajúceho bračeka. Ľudskú podobu však mal len v noci.

Jedného dna však zistil, že noha sa mu úplne zahojila. Chýr o jeho uzdravení sa šíril krajom a začali prichádzať húfy ludí, chromý, krivkajúci. V teplej vode ležali a bahnom si nohy obalovali. A stali sa zázraky. Bola to liečivá voda. Tak ludia objavili zázračné pieštanské pramene Teplicu.

A hrad Bana dávno zanikol, ostala po nom len pomenovaná obec Banka, táto povest a pávy v pieštanských parkoch."

Spolu s ostatnými hradmi lavobrežia Váhu (Beckov, Trenčín, Hlohovec, Szolgagyör, tesne na pravobreží dnes Šintava) sa spomína v uhorskej Anonymovej kronike z 12. storocia aj hrad Bana. Nemožno pochybovat o tom, že hrady ležali na vynikajúcich strategických miestach a patrili do považskej obrannej línie západnej hranice Uhorského královstva.

Väcšina bádatelov sa stotožnuje s názorom, že Banu je potrebné situovat do obce Banka pri Pieštanoch.
Podľa starej mapky nie je vylúčené, ani to, že hrad stál na dnešnom kopci - tzv. Červená veža a Váh, ktorý často menil svoje koryto, tiekol pod ním.  Podľa písomnej zmienky z roku 1263 patrili pod neho i Pieštany.

Hrad Bana vlastnila rodina Ludanickovcov, z ktorých Vitko sa preslávil vítaznými bitkami s Tatármi. S bratom Bohumírom patrili k popredným hodnostárom na dvore Bela IV.

Vo funkciách županov hradu Bana sa vystriedali i príslušníci z rodu Csákyovcov a Forgácovcov.

Funkcia hradu ako hradného županstva sa skoncila niekedy koncom 70-tych rokov 13. storocia, ked sa posledný krát spomína župan Matúš. Pravdepodobným nástupcom zaniknutého hradu Bana sa stal hrad Tematín, ktorý je listinne doložený k roku 1270.